Loďou cez oceán

Čo takto vydať sa do sveta veľkou loďou? Niektorí hovoria, že je to oproti lietadlu pomalá preprava. Majú pravdu, ale plaviť sa na super luxusnej lodi, tak to je určite zážitok.

Dnes cestujeme na väčšie vzdialenosti lietadlom, ale pokiaľ máme čas a nemáme problémy s morskou nemocou, určite je zaujímavé cestovať ľoďou, tak ako to len pred pár desiatkami rokov robili naši dedovia, keď cestovali cez Atlantik do USA za lepším životom. Vyvýjajúce sa parníky na začiatku 20. storočia mohli spájať svetadiely rýchlejšie než plachetnice. Vlastne vývoj a stavba takýchto lodí bola nevyhnutnosťou, pretože na prevoz veľkého počtu ľudí cez Atlantický oceán by plachetnice zďaleka neboli stačili.

V 20. a 30. rokoch minulého storočia brázdili oceány obrovské linkové lode a mnohé z nich boli naozaj luxusné. Medzi tieto lode patrila aj loď, ktorá mala veľmi smutný koniec, Titanic. Obrovský parník zvládol cestu cez Atlantik za 5 dní. Lode pre najnáročnejších pasažierov súťažili na pevnine s najlepšími hotelmi. Medzi lodnými spoločnosťami prebiehal obrovský konkurenčný boj o najrýchlejší servis na Atlantiku. Najrýchlejšia loď bola držiteľkou tzv. modrej stuhy. V minulom stročí najúspešnejšou spoločnosťou bola CUNARD LINE, ktorá mala takýchto rekordných lodí hneď niekoľko. V päťdesiatych rokoch však cestovanie cez oceán loďmi ochablo, lebo v preprave veľké boom zaznamenali prúdové lietadlá. Postupne mnohé z lodí boli stiahnuté zo služby a boli predané do starého železa. Kým však putovali do "zberu" prepravili cez oceán naozaj veľa pasažierov. Možno ste počuli o viacerých takýchto lodiach, ja vám pripomeniem iba niektoré, ktoré si dlhé roky udržali veľa rekordov.

Medzi tie "super" patrila napríklad loď s názvom MAURETANIA. Táto loď vykonala veľa rekordných plavieb. Počas 20-tich rokov bola držiteľkou modrej stuhy, to znamená, že bola najrýchlejšou. Počas svojej kariéry, ktorá trvala 25 rokov preplávala Atlantický oceán celkom 538 krát. Mohla pevážať 560 cestujúcich v I. triede, 475 v II. triede,1 300 v III. triede. O pohodlie cestujúcich sa staralo 376 osôb hotelového personálu a 366 ľudí tvorilo lodný personál. Ďalším obrovským parníkom bola nemecká linková loď BREMEN, ktorá súperila s loďou CUNARDA o Modrú stuhu. Na svoje prvej plavbe cez Atlantický oceán v roku 1929 zvíťazila v tejto súťaži s Mauretaniou. Cunardova loď QUEEN MARY bola v roku 1934 najväčšou osobnou loďou, akú dovtedy kto postavil. Dlhá bola cez 310 metrov, široká 36 metrov, ponor mala 12 metrov a kapacitu takmer 2 tisícky cestujúcich. V jej trupe bolo vyše 10 miliónov nitov a na pokrytie podlahy bolo treba 16 km kobercov. Dnes táto loď stojí pri nábreží v kalifornskom prístave LONG BEACH, kam doplávala po poslednej plavbe a slúži ako hotel a múzeum. Aby Cunard zvýraznil jej veľkosť, nechal ju vyobraziť na skladačku v porovnaní s trafalgarským námestím v Londýne.

Aj keď neskôr prepravu cestujúcich vzali lodiam lietadlá, lode majú stále rozhodujúci vplyv na prepravu nákladov. Vyše 95 % tovarov sa totiž ešte stále prepravuje po mori. Dnes plavba cestujúcich pokračuje v štýle výletných lodí, podobných ako je CROWN PRINCESS, ktorú spustili na vodu v roku 1989. Tieto lode sa však už stávajú pre dovolenkárov, nie pre cestujúcich tak, ako to bolo v minulosti.